Kaktusári (originální fandom)

Prehliadka skleníkov počas dovolenky bola zábavnejšia, než Silvia čakala.
„Tieto sú roztomilé!“ zvolala, keď našla sukulenty zakvitnuté naružovo.
„To je Cotyledon orbiculata,“ informoval ju Florián bez zaváhania. „Hovorí sa im aj prasacie ušká.“
„Vyfotíš ma s nimi?“
Silvia sa sklonila nad kvietky, kým Florián fotil. Ale keď chcela ísť ďalej, čosi ju zachytilo za výstrih.
„Au!“ vykríkla. „Jeden z tých prasiatok ma zahákol!“
„Veď ony nemajú tŕne,“ zadivil sa Florián a pozrel sa zblízka. „Aha, rastie medzi nimi Ferocactus. Počkaj, vyslobodím ťa.“
„Tak pusti ju, ty roztopašník,“ prihovoril sa Florián Ferocactusu. „Sú miesta, kde sa smiem zaháknuť iba ja sám!“

Dve kamarátky sedeli v kuchyni pri káve a koláčiku.
„Koľko kaktusov,“ poznamenala Katka, keď sa zadívala na okno. „To sú tvoje?“
„Áno, pestujem ich už dlho,“ prikývla Alžbeta.
„To som nevedela! A čo sa stalo tomuto?“ Katka ukázala na kaktus, ktorý mal na boku lysinu.
„Ehm... to bol môj prvý kaktus,“ začervenala sa Alžbeta. „Ako malá som ho strihala, česala a farbila mu vlásky. Väčšinu farieb sa mi neskôr podarilo zmyť. Ale občas sa čudujem, že to prežil. Mala som len päť rokov a nikdy predtým som sa o nič živé nestarala.“
„Prvá láska,“ zasmiala sa Katka. „Tá vydrží naveky!“

Na okraj púšte padal súmrak.
Pohoniči tiav pracovali rýchlo. Museli zložiť náklad, odstrojiť zvieratá, postaviť stany, nájsť pár suchých vetiev alebo ťaví trus na oheň, pripraviť večeru...
Studňa, pri ktorej táborili, bola takmer vyschnutá. Ostalo sotva dosť vody pre ľudí. Našťastie ťavy sa vedeli zaobísť aj bez vody, ak mali dostatočne šťavnatú potravu. A v okolí studne rástli bohaté húštiny opuncií.
Celé stádo sa zhromaždilo okolo nich. Ťavy hrýzli tŕnisté výhonky opatrne, ale s očividným odhodlaním zožrať ich až po korienky.
Nové druhy rastlín nemali žiadnu šancu proti starousadlíkom púšte, zvyknutým na oveľa horšiu potravu.
Čo tam po nejakých tŕňoch!

Prehliadka skleníkov počas dovolenky bola zábavnejšia, než Silvia čakala.
„Tieto sú roztomilé!“ zvolala, keď našla sukulenty zakvitnuté naružovo.
„To je Cotyledon orbiculata,“ informoval ju Florián bez zaváhania. „Hovorí sa im aj prasacie ušká.“
„Vyfotíš ma s nimi?“
Silvia sa sklonila nad kvietky, kým Florián fotil. Ale keď chcela ísť ďalej, čosi ju zachytilo za výstrih.
„Au!“ vykríkla. „Jeden z tých prasiatok ma zahákol!“
„Veď ony nemajú tŕne,“ zadivil sa Florián a pozrel sa zblízka. „Aha, rastie medzi nimi Ferocactus. Počkaj, vyslobodím ťa.“
„Tak pusti ju, ty roztopašník,“ prihovoril sa Florián Ferocactusu. „Sú miesta, kde sa smiem zaháknuť iba ja sám!“

Florián vybral z kvetináča starý Cereus a očistil mu korene od hliny.
„Šteklí to!“ posťažoval sa Cereus. „A tá hlina mi nechutí, je mäkká, tentoraz by som chcel viac kamienkov!“
Florián spozornel. „Kamienky? Myslíš takéto?“ ukázal hrsť zeolitu.
„Nie, tie druhé, červené.“
Florián premiešal substrát s tehlovou drvinou, vložil kaktus do kvetináča a prisypal korene.
„Ešte utlačiť hlinu,“ rozkazoval kaktus. „Nie tam, trochu vedľa.“
„Budeš si priať trochu vody?“ spýtal sa Florián, keď bola zem ideálne utlačená.
„Teraz nie som smädný... mám plno starostí s kvitnutím!“
„Budeš kvitnúť? Blahoželám!“
„Vďaka! Dnes oslavujem, tak som sa rozhodol, že ťa vôbec nepopichám!“

Na polici pod malým pivničným okienkom driemalo niekoľko kaktusov a sukulentov. Len z jedného kvetináča, kde rástol Lithops, sa ozývalo slabé štrkanie kamienkov.
„Čo sa toľko vrtíš?“ spýtal sa rozospatý Astrophytum.
„Nemôžem spať,“ zahundral Lithops. „Je tu málo svetla! Bez neho nezaspím.“
„Nebuď taká citlivka. Načo ti je na spanie svetlo?!“ divil sa Astrophytum.
„Na fotosyntézu predsa,“ odsekol Lithops. „To by si mal vedieť aj sám.“
„Tak už prestaň fotosyntetizovať a spi!“
Lithops neodpovedal. Chvíľu čakal, kým kaktus vedľa neho nezaspí a potom sa znovu opatrne natiahol za svetlom.
Dostane sa k nemu, aj keby musel úplne vyliezť z kvetináča!

Na tretej planéte bývala malá kaktusárka a čiastočne ostrihaný kaktus. Jeho vlasy mali farbu čerstvého snehu.
- Ahoj, povedala kaktusárka.
Kaktus pokýval ostrihaným kmeňom.
- Maminka povedala, že ťa viac nesmiem strihať.
Kaktus sa zasmial, ale neodpovedal.
- Vraj ti už tie vlásky nikdy nedorastú. Nehneváš sa, že som ti ich ostrihala?
Ale kaktus jej neodpovedal. Nikdy neodpovedal na otázky, aspoň nie tak, aby mu ľudia rozumeli.
- Ak sa o teba budem dobre starať, maminka mi kúpi ďalší kaktus. Rovnaké vlásky aj kmeň ako ty. Potom nebudeš sám.
- Ale ja nie som sám, povedal kaktus.
A kaktusárka mu porozumela, hoci nepočula jeho slová.