Kaktusári (originální fandom)

Izbou sa linú zvuky, aké kaktusy dosiaľ nikdy nepočuli. Spočiatku sa iba trochu zatrasú okná, neskôr sa pridá aj parapetná doska, na chvíľu sa zdá, že zvuk utíchne... a potom to zrazu príde.
Rázny trhavý rytmus nadvihne kaktusové tŕne, temné a dunivé basové tóny preniknú cez pletivá naplnené vodou až po drevité vlákna v hĺbke stoniek. Cievne zväzky sa rozochvejú s hutnými zvukmi elektrických gitár a zapulzujú spolu so zložitými riffmi. Areoly sa roztancujú spolu so strhujúcimi chrapľavými výkrikmi.
Kaktusy splynú s hudbou, ktorá vznikla v ďalekej a studenej severskej pustatine.
Florián si práve púšťa na plné pecky heavy metal.

Kaktusy pozná každý. Úspešne rozšírili medzi ľudí svoje heslá: „My sa nedáme zdolať nedostatkom starostlivosti ani vody! Prosperujeme, kde iní vysychajú!“
Ale sukulenty? To sú iba také kaktusy s listami, nie?
Dovoľte, aby som to uviedla na pravú mieru.
Napríklad ja potrebujem vodu dvakrát do týždňa, inak moje stonky vädnú. Rastiem v obyčajnej hline, nie v hrubom piesku. A nemám ani tŕne, aby som sa chránila.
Samozrejme, ani ja nie som úplne bezbranná. Mám tajnú zbraň. Ale používam ju len na to najdôležitejšie: aby sa k mojim kvetom dostali iba tí, čo sú toho hodní.
Ostatných odoženie pach hnijúceho mäsa.

Silvia vytiahla z tašky malý displej pripojený na kovovej tyčke.
„Pozri, čo som kúpila v záhradníctve!“
„Čo to je?“ spýtal sa Florián.
„Detektor spokojnosti rastlín!“
Zapichla detektor do najbližšieho kvetináča aj napriek Floriánovmu skeptickému pohľadu. Displej ožil a po chvíli sa na ňom objavil obrázok zamračeného smajlíka.
Lenže kaktus v kvetináči bol očividne zdravý a bohato kvitol.
„Možno... to na kaktusy nefunguje dobre,“ usúdila Silvia.

Medzitým v kvetináči:
„Hej, čo to má byť? Nedávaj to sem, aj tak mám malý kvetináč! Nemám miesto na... Au, moje korene!!!“

Florián neskôr detektor rozobral.
„No jasné, je to iba obyčajný vlhkomer!“ zasmial sa.

Florián sa zastavil pri kuchynskom okne, ktoré slúžilo ako izolačka pre choré kaktusy. Zadíval sa na Adromischus (aktuálne na pozorovaní, či parazitické vlnatky pod koreňmi skutočne vymreli) a stĺpovitý Echinopsis (z ktorého pomaly opadávali priotrávené puklice).
„Tak teraz sme v karanténe všetci spolu,“ vzdychol si.
Kaktus a sukulent chvíľu potichu zvažovali jeho slová.
„Znamená to, že tu bude sedieť s nami na okne a polievať sa insekticídmi?“ spýtal sa Echinopsis.
„Samozrejme že nie, ty naivka,“ uškrnul sa Adromischus. „Na okno sa nezmestí, je priveľký. A tie insekticídy bude piť z pohára!“
„Ty sa v ľuďoch fakt vyznáš,“ poznamenal Echinopsis obdivne.

Vyskúšajte kaktusovú diétu, je veľmi zdravá a plná vitamínov!
(Upozornenie: vyzbrojte sa koženými rukavicami, pevným oblečením, kliešťami a ostrým nožom.)
Raňajky vám poskytnú plody: Cereus, Opuncia, Stenocereus, Pereskia, Pachycereus a predovšetkým Hylocereus (Pitahaya), ktorý chutí ako kiwi. Vitamíny vám určite chýbať nebudú.
Na obed si uvarte hľuzy kaktusu Peniocereus, ktoré chutia ako zemiaky a majú vysoký obsah škrobu.
Ak budete medzi jedlami hladní, dajte si pár drobných plodov Mammillarie.
Na večeru si odkrojte niekoľko segmentov z opuncie. Dužina je kyslá, obsahuje množstvo vlákniny, aminokyselín a vitamínov. Dá sa jesť surová, varená alebo spracovať na múku.
Zapite tequillou pre zdravý spánok.

Keď sa v kvetináči s haworthiou prvýkrát objavili biele hmyzie potvorky, Florián sa vydesil. Nikdy predtým nič také nevidel. Haworthia zatiaľ vyzerala zdravo, ale milimetrových potvoriek boli stovky, mrvili sa v hline a vyskakovali.
„Sú to chvostoskoky a sú úplne neškodné,“ dočítal sa na internete.
„Každý vie, že tie mrchy dokážu rastliny v krátkom čase úplne rozožrať!“ písali ľudia v komentároch.
Florián nechcel o svoj sukulent prísť, a tak ho polial roztokom insekticídov.
Chvostoskoky sa po niekoľkých mesiacoch vrátili.
Po mnohých pokusoch o genocídu (chvostoskokicídu?) sa nakoniec Florián s chvostoskokmi zmieril.
A Haworthia si s nimi ďalej nažívala bez problémov.

Keď Florián prvýkrát ukázal svoju zbierku kaktusov Silvii, napriek jeho obavám neutiekla. Dokonca to vyzeralo, akoby ju zaujali.
„Prečo je všetko po latinsky?“ opýtala sa. „Nemajú slovenské mená?“
„Jasné že majú,“ povedal Florián, hoci ho po niečom takom nikdy nenapadlo pátrať. „Napríklad toto je rebrovec,“ ukázal na echinocactus grusonii. „Toto je papuľovec...“ Zaváhal, lebo na nič ďalšie si nevedel spomenúť.
„A tento?“ Silvia ukázala na vysoký stenocereus.
„To je... stĺpovec. A toto je hviezdovec biely. Toto tŕňovec červený...“
Neskôr to trochu ľutoval, lebo Silvia si mená zapamätala a používala ich aj po rokoch.
Nikdy jej neprezradil, že väčšinu si vymyslel.

(presadiť začiatkom marca, polievať od polovice apríla)
Denmoza Rhodacantha, Acanthocereus Horridus, Agave
Mammillaria Insularis, Leptocereus Arboreus
Selenicereus Innesii, Lithops Verruculosa, Isolatocereus, Aiocarpus
(čerstvo presadené, teraz nepolievať!)
Stomatium Integrum
Stenocactus Vaupelianus, Eriosyce Tenebrica, Lithops Olivacea
Melocactus Oreas, Jasminocereus, Hylocereus Ocamponis
Zeuktophyllum, Ihlenfeldtia Vanzylii, Opuntia Triacantha, Aloinopsis
(semenáčiky, výsev v máji 2019)
Mammillaria Insularis, Lampranthus Uniflorus, Jacobsenia, Echinocereus Maritimus
Tephrocactus Alexanderi
Villadia Imbricata, Astrophytum Capricorne
Ariocarpus Kotschoubeyanus, Opuntia
Cylindropuntia Abyssi, Cereus Trigonodendron, Uebelmannia, Stenocereus Yunckeri
(ľahko kvitnúce druhy, kvitnú v máji až v júni)
Tacinga Werneri, Opuntia Jamaicensis
Ferocactus Latispinus, Oreocereus Ritteri, Isolatocereus, Adromischus Nanus
(pozor, potrebujú mäkkú vodu a organické hnojivo!)

Na okne v karanténe pribudol skleslý Echinopsis.
„Zdravím, kamarát,“ oslovil ho Adromischus z vedľajšieho kvetináča. „Za čo ťa zašili?“
„Mám puklice,“ hlesol Echinopsis. „Vraj dostanem insekticídy...“
„Pch! Čo som sa ja nacucal insekticídov, až mi tŕpli korene! A myslíš, že ma potom pustili?“
„Myslíš, že tu ostanem nastálo?“ zašepkal Echinopsis zhrozene.
„Možno, ale keď sme tu dvaja, nebude to také hrozné! Môžeme spievať pieseň, čo som zložil pre takéto prípady!“
Tam kde hy, tam kde hy, kde hynou puklice,
tam kde hy, tam kde hy, kde hynou mšice,
tam kde hy, tam kde hy, kde hynou houby,
kaktus se přizpůsobí!

Hej, človek, kam ma to zas nesieš?
Aha, do skleníka? Dobre, tam je celkom príjemne.
Ale pochop ma, bežný kaktus toho v živote veľa nenacestuje. Rastie tam, kde vyklíči. Či už je miesto priaznivé alebo nie, nejako to vydrží. Je predsa kaktus.
Dobre, priznávam, občas sa z neho môže odlomiť výhonok a zakoreniť sa inde. Je to zvláštne, byť na dva kusy, ale život ide ďalej.
Lenže keď ma prenášaš, nerobí mi to dobre, všetko sa len tak mihá a...
Čo to? Zem sa zrazu hrozne rýchlo približuje!
Áááááá!
...
No. A teraz som na desať kusov. To zas bude zakoreňovania!