Ajaj!

Všetko sa mi pred očami miešalo, kým ma nezastavil akýsi kamienok. Konečne som sa trochu sfúkol. Vĺčatko pôsobilo, že túži po zopakovaní, tak som rýchlo zvolal: „Lunko!"
Vyvalili na mňa očká, ale predstavili sa.
„Meno máš pekné, ale stvorenie, ako si ty, som ešte nevidela," zastrihala uškami Binka.
„Som Lunosnílko. Bývam na Mesiaci. Pozri!"
Rozprestrel som viac krídelka, trošku podskočil a ...nič. Očervenel som. Skúsil som zas. Zmenil som sa na modrého.
„Prečo so sebou trepe ako ryba na suchu?" zašepkala Linka zajkovi.
„Kebyže mnou nezamiešaš, stačilo by mi raz zatrepať krídelkami a videli by ste!" bolo mi do plaču.