V spomienkach

Keď som bola malým dievčatkom, sedela som so starkým pred domčekom. Počúvali sme spev vtákov, pozorovali plávajúce oblaky, spoza ktorých vykukla biela gulička. Starký jej pohrozil ukazovákom: „Ej, ty beťár! Zas si mi v noci nedal spať! Nože sa schovaj, už je deň!“
„Kto sa má schovať?“
„Mesiac! Ten svieti v noci, keď ty už spíš," odpovedal starký, palicou zamieril na to čudo-judo na oblohe.
Pozorne som sa naň zadívala. Potom mi so žmurknutím pošepkal: „Jedného dňa sa budeme spolu plaviť po mesačných moriach. Napneme plachty a plnou parou vpred za dobrodružstvami!“
Zo zamyslenia ma vytrhol Lunko: „Kotva spustená! Vystupovať!"