Vlčí bratia

Mesiac svietil na svorku. Hlad panoval v bruchách.
„Kedysi boli dvaja bratia z jednej feny, voňali k nerozoznaniu,“ začal vĺčatám rozprávať Alfa.
Delili sa o mäso, sťa jeden vlk. Potom Prvý z nich zmizol. Po rokoch Druhého hlad vyhnal až k obydliam ľudí. Tam zacítil známy pach.
„Braček! Vyslobodím ťa!“
„Nie, zostaň tu so mnou, daj sa chytiť.“
„Čo rozprávaš?“
„Dostaneš každý deň mäso.“
„Ale ľudia...“
„Sa o mňa dobre starajú.“
„Si v klietke!“
„Za chvíľu príde pán a pustí ma.“
„Pohryziem ho a ty sa spamätáš!“
„To nie! Je Alfa, budem ho brániť!“
A bratia na seba začali vrčať.