Keď treba zahriať...

Trevelyan vykročil k postave, chúliacej sa pri ohni. Jemný hukot plameňov a vŕzganie snehu pod nohami sa niesli šerom. Postava sa strhla, keď ho začula, no vidiac, že spoločnosť mu robí priateľ, mág odložil palicu.
"Ten prekliaty sneh... ," zamrmlal pobúrene a Trevelyan sa pousmial.
"Pod strechou je príjemnejšie."
"Tá kutica vo veži je neobývateľná," nadhodil mág, štuchnúc do polena, ale potom po ňom blysol očami. "Alebo máš nejaký návrh?"
"Poď ku mne," pristúpil na jeho tón Trevelyan.
"Čo ponúkaš?"
"Zahriatie."
"A čo ak mi bude aj tak chladno?" naoko zaváhl.
"... budeme musieť improvizovať. Mám nejaké kožušiny. A veľmi pekné kamna."