Ja si dovolím jeden nesúťažný.
Oprel sa doňho vánok, ale studené prsty ho zachytili než sa začal húpať.
„Všetkými masťami mazaný.“
Jurko pootvoril oči. Do smiechu mu nebolo, lebo pľuhavec Okoličáni ho dal nielen zbiť, ale aj natiahnuť na škripec ešte než súd začal, a on sa tu hompáľal už dobrých pár hodín. Stihlo sa zotmieť.
Predsa sa uškrnul.
„Barborka, daj ma dolu!“ prikázal.
„Mamka ťa nikdy nenaučili byť dobrým kresťanom, braček.“
Rebrá mu popraskali, keď ho strhla z háku.
„Oj,“ zašomral. Mäso sa mu prichlíplo späť a cítil, ako zrastá. Nenávistne sa obzrel hore na šibenicu. „Veď my tie prašivé psy naučíme sa báť!“
Ako Juraj Jánošík naozaj (ne)umrel.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit