Princov hriech

Severus Snape sa posadí ku stolu, naleje priezračnú tekutinu z kryštálovej fľaštičky do čaše. Fľaštičku vloží do záhrenia. Z čaše sa napije, postaví ju na stôl, po oboch jej stranách uloží predlaktia. Oproti nemu sa na stoličku posadí Veritasérum v podobe Lily Evansovej. Ležérne sa oprie.
SEVERUS:
„Ja viem, dnes nie som sám
Nado mnou bdieš – ty, ktorú ľúbim
Tebe ja prisahám
Že vyplním, všetko čo sľúbim.“
VERITASERUM (s kamenným výrazom tváre vyhrnie Severusov rukáv, odhalí Temné znamenie):
„Len sám tu sedíš zas
Zabil ma ten, ktorému slúžiš
Sľuby nech vezme ďas
Naslepo blúdiš.“
SEVERUS (zarazene):
„Chcem len počuť tvoj smiech
Na okamih cítiť ťa pri mne
Láska vraj nie je hriech
Preto sa viac necítim vinne.“
VERITASERUM (preloží nohu cez nohu, vystrie ruku smerom k dverám):
„Len choď a biedne zhyň!
Odpustenie si nezaslúžiš
Klinom chceš vybiť klin
Zatiaľ len blúdiš.“
SEVERUS (vstáva, dlane položí na stôl a opiera sa):
„Áno, bol čas, keď som sa vzdal-“
VERITASERUM (vstáva, vzpurne dvíha bradu):
„Sám si mu zbraň do ruky dal!“
SEVERUS (nástojčivo):
„Nevedel som, že syna máš!“
VERITASERUM (odmietavo):
„Na slovíčka sa so mnou hráš!“
SEVERUS (zúfalo):
„Zbieram sily, ver mi... Lily!“
VERITASERUM (ticho, so studeným, krutým úsmevom):
„Severus... blúzniš.“