Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce nespočítame, keď už nám bol predseda nové kúpil.
- Zase? Veď sme ich už päť razy počítali.
- To veru hej, ale každý raz nám inšô číslo vyšlo.
- Jarík môj, to ti je preto, lebo všetky sa úplne rovnaké. Rozlíšiť ich nevieme. Ale ja som vymyslel, čo s tým. Máme ešte tie spreje?
- Myslíš tie, čo sme nimi predsedovi po dome anonymné nápisy maľovali?
- Veruže tie. Tak každú ovečku nimi inou farbou a vzorom posprejujeme a už sa nám pliesť nebudú.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či nie si dole v dedine. Načim nám nakúpiť.
- A kto sa s tým ťahať bude? Hádam nie ja.
- Však sa neondej a ovce vezmi, tie nákup ponesú. Veď minule si sa na nich aj sám viezol.
- Veruže viezol, ale to už nepôjde?
- Akože nepôjde? Vari ťa predseda videl?
- Horšie. Anča . A hneď do mňa začala, že nemám ovce zaťažovať. A že ja by som ich mal nosiť.
- Tak chytro bež za ňou, nech predsedu presvedči, aby nám konečne auto kúpil.

- Pištík môj, predseda sem zasik mieri. Dobrýho zdravia, predseda. A čože nového nám nesiete?
- Ja vám dám, že čo vám nesiem. Ja vám donesiem. Prečo ovce nestriháte, prečo žinčicu nevaríte? Kde sa oštiepke?
- Jáj, predseda, tri veci po nás chcete a my sme tu len dvaja. Jednu si vyberte.
- Výhovorky, výhovorky. Ale dobre. Keď sa zajtra vrátim, ani jednu neostrihanú ovcu tu nechcem vidieť. A teraz idem. Majte sa.
- Jarík môj, čo budeme teraz robiť? Hádam nechceš ovce strihať?
- Pištík môj, vari si nepočúval? Neostrihané ovce vidieť nechce. Na výlet k moru ich pošleme, a ani jednu tu predseda neuvidí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce neostriháme. Veď už ti ich pod vlnou vidieť nie je. Keď minule prišiel školský výlet z Bratislavy, tak im deti zo zlej strany trávu podstrkovali.
- Veru Jarík, bolo by to už treba. Ale nestačilo by ich ostrihať len vpredu? Ako ten český hokejista, čo má meno, jak to pitie z Nemecka.
- Pištík môj, a vari si nepamätáš? To už sme predsa skúsili. Pol roka sme ich potom nájsť nemohli, ako po diskotékach chodili, až kým im to zasik nedorástlo.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme. Predseda má predvolebný míting.
- Jarík môj, a to sa ti ho chce aj v krčme počúvať?
- A vari nevieš, že na mítingu všetko pitie platí predseda?
- Tak to už hej. To by míting mohol každý deň byť.
- Pištík môj, vidno že správy nesleduješ. Zajtra má míting Malý Dodo, pozajtra Anča. A potom zasa predseda. A takto až do volieb. Krčmár ani zatvárať nebude.
- Starý môj, myslím, že viem, kde aj my budeme každý deň, minimálne do volieb.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si domov neutiekol
- Jarík môj, a čože by ma doma čakalo. Karanténa. Tu ti je ešte celkom dobre. Len keby sme papiere furt vypisovať nemuseli. Nehovoril predseda, že tu budeme … obrázky maľovať.
- Pištík môj, to si predseda akty a akty poplietol. Ale čo to je raz za čas formulár vyplniť. Aj tak nikto nekontroluje, čo tam napíšeš. Len razítko musí byť. Banánová republika.
- Však hej, banánov máme dosť. A odkedy sme to páliť začali, tak aj ľudia sú tu veselší.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si dole do dediny nešiel. Chlapi z krčmy olympiádu zorganizovali, keď tá skutočná nebude.
- Starý môj, už som bol včera. Na všetkých disciplínach je iba Malý Dodo prihlásený
- A to sa mu chcelo?
- Veruže ani nie, ale chlapi z krčmy vedia dobre presvedčovať, tak sa musel prihlásiť. Akurát po včerajšom behu cez prekážky, keď tretí krát na hubu spadol, už veľmi nespokojne vyzeral.
- Jaj, Pištík, tak to aby sme tam dnes radšej nechodili. Dnes ti je totiž na programe streľba.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by sm mal byť?
- No veď ja len tak, či ovce neostriháme. Už sa na nich pozerať nemôžem.
- Starý môj, vari sa ti chce manuálne pracovať?
- Veruže nechce, ale aj ty musíš uznať, že to budeme musieť čoskoro urobiť.
- Však uznávam, uznávam. Ale Jarík, myslíš, že to po takej dobe ešte dokážeme?
- Neboj, Pištík, na to sa nezabúda. Hneď nástroje prichystám a ty bež a zažeň ich všetky sem.
- Tak ja teda idem. Ale keď predseda zistí, že sme ich sami ostrihali, každý rok na nich bude predvolebné reklamy sprejovať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či zasa nie si v tej svojej záhrade za kolibou. Povedz mi Pištík, ako ťa taká kreposť napadla?
- Vari si nepočul? Apokalypsa sa chystá. Kto si nedopestuje, nič nebude mať.
- Pištík, a ty tomu aj veríš?
- Ale kdeže. Ale predsedovi som musel niečo nahovoriť, ináč by nám na to peniaze nedal.
- Však dobre, ale mohol si aj niečo iné vysadiť. Čo budeš robiť s piatimi hektármi kôpru.
- Starý môj, čo asi? Nazbierame, vypálime a predáme. A budeme jediní, čo kôprovicu vyrábajú.

- Dobrého zdravia, predseda. Čože nového mi nesiete?
- Ja ti dám. Kde sa ovce?
- Kdeže by boli? V karanténe ich mám, predvčerom sa z lyžovačky vrátili. A čože vy tu?
- Tu počúvaj asistenta, čo mi poradil.
- Vymysleli sme, samozrejme s p-p-p-predsedom, že b-b-b-budeme p-p-p-predávať p-p-p-pomoc s karanténou.
- Predseda, prečo vy toho pidižvíka nevyhodíte? Vari si nepamätáte, ako vám radil pštrosy chovať? A ako vám sochu chcel postaviť? Ešte teraz to celá dedina spláca.
- Neboj sa, tentokrát to má dobre vymyslené. Naš pomoc bude žinčica s kyslou kapustou. A to keď niekto vyskúša, celé dva týždne sa z jednej miestnosti ani nepohne.