Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nezájdeme. Tam sa ti teraz dejú veľké veci. Chlapi z dediny začali športovať. A my by sme tiež mali.
- Starý môj, a to chceš vážne také kreposti robiť? Nestačilo ti, ako nás predseda na štvrbob presviedčal. Na aký šport sa to dal teraz?
- Na kanoistiku. Ale Pištík môj, vari si nepočul, prečo sa športuje? To sa ti Anča s krčmárovou ženou tak rozhodli, že všetci musia športovať.
- Jaj, starý môj, tak tým dvom, to ani my nemôžeme odporovať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že sem predseda zasik mieri. Dobrého zdravia predseda. A čože nového nám nesiete. Hádam len nie predvolebné letáky ZRS ako minule, keď ste tvrdili, že voľby vyhráte a do Bratislavy do parlamentu na štyri roky odídete.
- Ja a do parlamentu? Za ZRS? Tak na to si ja už nepamätám.
- Jáj, predseda. Však práve ten váš možný odchod nám dodal radosti.
- Keď hovorím, že sa nepamätám, tak sa nepamätám. A ako predseda vám hovorím, že ani vy sa na nič také nepamätáte.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či salaš neupratuješ, keď sem predseda turistov z Nemecka pozval?
- Prečo by som také kreposti robil? Však nech prídu. Keď sem minule nejakí prišli, neporiadok im nevadil?
- Pištík môj, to neboli Nemci. A tak sa mi vidí, že ani turisti. Turistov na tankoch som ešte v živote nevidel.
- Jarík môj, tí tu vtedy veľký bordel narobili, kým slivovicu neobjavili. Potom už nič inšô ani nechceli. Doteraz mám od nich dva tanky v lese schované, čo som za ňu od nich dostal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či vidíš, ako sa sem akási žena vlečie.
- Veruže vidím. Počuj, nie je to Zdenička, čo tu bola pred pol rokom na stáži?
- Ale Pištík, veď tá bola dva razy menšia. Hej, ženská osoba, čože tu chcete?
- Akože čo? Vari ma nespoznávate? Na stáži som u vás bola. A toto mi z toho ostalo.
- Veruže Pištík, pravdu si mal. Zdenička, pamätáme si ťa. Veď môžeš zasa niekedy na stáž prísť.
- Veru, ako Jarík hovorí. Ale príď, keď budeš zasa oné… menšia.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že furt len do toho prístroja hľadíš.
- Starý môj, to by si si aj ty mal kúpiť. Aspoň by si videl, čo nové medzi ľuďmi.
- Pištík, však mne stačí do krčmy zájsť a tiež všetko zistím. Aj napiť pri tom dostanem. To tá tvoja vec nevie.
- Čože by nevedela? Normálne tam napíšeš, čo chceš, a privezú ti to. Aha, veď už ide.
- Í bisťu, celý nákladiak sem mieri.
- Vidíš, starý môj, už nebudeme musieť pre slivovicu každý týždeň do dediny behať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme. Nejaký kozmonaut ti tam prišiel.
- Kozmonaut? U nás v krčme?
- Musí to byť kozmonaut. Furt o nejakom Sputníku bľaboce. Načisto mu nerozumieť.
- A po našom hovorí? Nie je to náhodou Maďar?
- Nechaj Pištík valašku. Po slovensky rozpráva. Ale Maďarsko veru spomínal. A ešte hovoril, že máme hroby kopať.
- To ako tým Maďarom? Zasa pôjdeme v tankoch na Budapešť?
- A čo ti ja viem? Ale chlapi hovorili, že ho treba nechať rečniť, lebo ináč sa tam úplne rozplače.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď aj len tak, či žinčicu nevaríš, oštiepky nechystáš, parenicu neúdiš.
- Veruže nevarím, nechystám a neúdim. A ty?
- Však ani ja nie. Ale mali by sme, ináč nám predseda nové ovce nekúpi. A tak po piatej slivovici hovoril, že bez oviec nám salaš načisto zruší.
- Jarík môj, a ako to máme bez oviec chystať? Však to ani v Poľsku nevedia. A ovce nám zasa len dve ostali a ani tie som už pol roka nevidel. Ale neboj, predseda salaš nezruší. To by žiadne agrodotácie nedostal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si sa už z dediny vrátil, keď tam mal predseda tú tlačovú konferenciu.
- Starý môj, vrátil.
- A čo hovoril?
- Hovoril, že vraj ešte tento rok všetci vakcínu dostaneme.
- Pištík môj, ale veď mi tu žiaden cín nepotrebujeme.
- Jaj, či si len krepý. Nie vak cínu, ale vakcínu. Proti kovidu. Čo si rádio nesledoval?
- Aha. A to predsedovi dakto aj uveril?
- Veruže uveril. Malý Dodo. A tak vravel, že bude každý deň pred kultúrny dom čakať chodiť, aby ju prvý dostal.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do lesa nezájdeme. Na filmárov z Prahy sa podívať. Tí, čo tu minulý rok točili, prišli zasa.
- Veruže, mohli by sme. Ale divím sa, že ich predseda znovu nechal. To on nevie, čo tam natáčajú?
- A skade by to vedel? Anča mu už dávno detský filter na internete zapla. Ale je pravda, že minule po nich ostal v lese neporiadok. Po herečkách nejaké tabletky. Veveričky to žrali ako divé. No vidí sa mi, že tento rok ich nejak veľmi ubudlo.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že čo robíš, keď ťa vonku nevidno.
- A čože by som robil? Varím. Musíme to predsa osláviť.
- Veruže áno, Taký baran, čo medveďa celkom sám zaženie, to ti je veru hrdina. Oslavu si namôjveru zaslúži. Keby jeho nebolo, neviem, či by nám nejaká ovečka ostala.
- No vidíš Jarík, a takto nám aj jedna ostala.
- A predsedu nepozveme? Slivovicu by mohol doniesť.
- To by veru mohol. Ale neviem, či gulášu budeme mať dosť. Po tom medveďovi už veľa z toho barana nezvýšilo.