Miesto činu

Beckett nás zaviedol do podzemia budovy a ďalej spleťou úzkych chodieb až k zapečatenej miestnosti. Bez váhania pečať zlomil a vpustil nás dnu.
Priamo oproti mne niekto na bielu stenu obtlačil červenohnedú siluetu človeka.
„Obeť bola nahá,“ Beckett vysvetľoval, hoci toľko mi bolo zrejmé z kompletného obleku (úradník, býval u matky, hrával šach) preveseného cez operadlo stoličky. „Policajnými želiezkami bola pripútaná k okennej mreži, a vražednú zbraň mala zabodnutú v hrudi.“
„To nemohlo byť smrteľné zranenie.“ Watson upieral oči na rozsiahlu krvavú stopu.
„Tepna,“ súhlasil som. „Zbraň tu vrah jednoducho odložil. Ako keď dokálate drevo a zaseknete sekeru do pňa.“