Príliš neskoro

Mladík sa v rýchlosti obzrel ponad plece. Len aby ma nevidel, modlil sa v duchu a bežal úzkou chodbou ďalej.
„ Ale ale, mláďa, máme naponáhlo?“ počul za sebou hromový hlas prenásledovateľa.
„Nnnnieeee,“ zaúpel chlapec, ale nespomalil.
„ Hádam mi nechceš utiecť. Máme predsa podpísanú dohodu.“
„Rád by som to odvolal. Už netúžim byť populárnym, chcem len svoju dušu. Nechcem umrieť,“ začalo mu kriviť ústa.
„ To je milé, a ja chcem svetový mier,“ zaškeril sa jeho prenasledovateľ. „Nabudúce si snáď dobre rozmyšlíš, komu čo sľúbiš. Ale vlastne, pre teba už žiadne nabudúce nebude.“
Potom chlapec pocítil, ako mu ruka pevne zovrela hrdlo.