Keď osamelý hobit spomína a sny sa takmer stávajú skutočnosťou, ale napokon mu ostávajú už iba listy a tie vŕzgajúce pánty. Vŕzgali aj vtedy, pamätáš sa, milý Bilbo? Akožeby nie...
Bilbo si sadol do starého kresla a s fajkou v zuboch sa začal prehrabávať starými listami. Á, tu bol jeden od Oriho. S úsmevom si spomenul na mladého trpaslíka, ale obálku odložil.
Chcel tomu zabrániť, ale nedokázal. Myšlienky sa mu rozbehli k tomu dňu, keď jeho noru zaplavili trpaslíci a Gandalf a on sa bláznivo vydal na ich výpravu. Vtedy ešte netušil...
Zvonec pri dverách sa hlasno rozcengal. Vyskočil a bežal ku dverám. Otvoril ich. Vonku nestál nikto. Pomaly dvere zase zavrel a vrátil sa ku starému kreslu.
Všimol si, že pánty vŕzgajú, ale nechcel ich opraviť. V skutočnosti nie.
Dwalin (ktorý prišiel 1.) vo chvíli, keď sa toto odohráva, žije, ale náš milý hobit si vysníval tých, ktorí sa už vrátiť nemôžu.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
To je tak smutné...:( Sice
Durwen
To je tak smutné...:( Sice hezké drabble, ale málem mě rozbrečelo. *smrk*
Vždy ma poteší takáto reakcia
Urrsari
Vždy ma poteší takáto reakcia :3 Ďakujem!