Zo života

Do kancelárie sa kolegyňa vrátila so slušne oblečeným pánom. Napriek hrdému postoju pôsobil, akoby si poňho mala prísť zubatá. Muž bez slova rozložil papier. Posunul si okuliare na nose a začal čítať. Jednalo sa o odvolanie voči rozhodnutiu. Zvyšoval hlas až kričal. Očervenel v tvári a dôrazne ťukal na papier. Kolegyňa sa ho márne snažila upokojiť. Už nebolo možné sa sústrediť na prácu. Čo spraviť, ak by nebodaj zaútočil? Dočítal a stíchol s pohľadom upreným na okno.
„Na akom sme poschodí?“ zamyslel sa.
„Na treťom.“
„Bolo by potrebné vás všetkých povyhadzovať z okien po vzore pražskej defenestrácie, vy prašivé suky!“

- Ako dlho ste vlastne boli v Kotve?
- Takmer šesť rokov. A každý rok nám hovorili, že už je posledný, že čoskoro začnú rekonštrukciu. No a zdá sa, že na to konečne došlo.
- A neplánujete sa tam po rekonštrukcii s minigolfom vrátiť?
- Uvidíme, ale bojím sa, že by už od nás chceli sumy, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie, ako doteraz. Tiež nie je isté, kedy sa znova otvorí, tvrdia, že rekonštrukcia bude trvať dva roky, ale kto vie, či ju vôbec spustia na čas. A ak sa nám podarí prežiť aspoň rok na Maninách, tak si myslím, že tam už ostaneme natrvalo.