Po lúči, po mene

Bum. Slnko jej vrazilo tenký bozk. Až sa všetko otriaslo. 

Paulínka sa vzoprela na drevenej dlážke a potrebovala vracať. Nebol čas. 

Potkan sa chúlil na stropnom tráme a odporné kocúrisko bolo pripravené loviť.

Zdrapla ho za chvost. Chvosty mačiek sú šibké. Akoby chytala rybu.

„Siahneš na neho pazúrmi a zmlátim ťa metlou!“ Pauli sa obzerala po zbrani. 

„Bezmenné zvery sú potrava!“ Miau si olizol labu.

Fakt rozpráva. 

„Má meno!“ kombinovala.

Oči kocúra sledovali pohyb. Potkan jej zoskočil do kapucne.

„Ratko!“

Očakávala súboj. 

„Dobre, rozprávaš! Kde sme a čo máme nájsť?“

„Voľakde. Nájsť to musíš sama!“ kocúr nepohnute hľadel na kapucňu.