Zostup

Vysoké Bralo nemalo svoje meno len tak bezdôvodne. Bolo to najvyššie položené miesto široko ďaleko.

A s minimálnym nárokom na stráže. Dole sa dalo ísť buď kľukatou cestičkou alebo voľným pádom.

Torquist by sa nesťažoval. Vysoké Bralo bolo sebestačné, dych berúce, a netrpel ani nedostatkom svojich milovaných kníh. Chýbalo mu jediné. Možnosť si vybrať.

Po večeroch sedával na okraji priepasti, ktorú Bralo vytvorilo a sníval o krídlach, ktoré by ho odtiaľ dostali preč.

Aj keď... zadíval sa so zatajeným dychom, ako teplý vzduch nadnáša papierový lampión.

Možno stačí, keď sa udrží vo vzduchu. 

Pomocou ohňa.

A on bol pánom ohňa..