Adam

Adama poznám dlho.
Nikdy toho veľa nepovedal.
Vždy ale povedal všetko.
Adama mám veľmi rád.

Dnes slávi tridsiate narodeniny.
Príjhemná oslava v príjemnej spoločnosti.
.. premýšľam, kedy mi bolo naposledy tak krásne.

Z myšlienky ma vyrthne pokrik: „Pripíjam na Adama!“
„Na Adama!“ zaznelo zborovo.
Adam sa len usmieval. Nič nepovedal.
Napriek tomu povedal všetko.
Adam je proste super.
Aj keď dnes pôsobí akosi nervóznejšie...

Mal totiž pripravené vo vrecku prekvapenie.
Doslova.
Keď udrela desiata večer, vstal, pokľakol k svojej priateľke
a požiadal ju o ruku.

„ANO!!!“ zvýskla.

A žili spolu štastne, až do smrti.
Pretože aj to sa, vďakabohu, občas stáva.