Po turnaji

Bruno sa vpotácal k Rollandovi do pracovne.
„Ty vyzeráš. Stoj tam, ani sa nehni, ešte mi to tu zakrvavíš.”
„Väčšina tej krvi je od mojich súperov. Mám šťastie, že ma otec tak tvrdo trénuje. Keby nie, museli by ma sem priniesť. Ak by ma ešte vôbec niesli sem.”
„Tie vaše turnaje. Jedného dňa sa pri tom zabiješ. Počkaj, hneď ti ju prinesiem. Už jej je málo, budeme musieť vyrobiť ďalšiu. Zajtra ťa tu čakám.”
„Vďaka.”
Bruno si zobral masť a odobral sa do svojej izby. Rana na ruke nebola príliš hlboká. Dôkladne ju vyumýval a natrel masťou. Pekelne to štípalo.
Autorská poznámka: Keď ma nič rozumné nenapadlo...
Kniha