Skoro prázdna stránka

Venovanie na knihe znelo: "Verike, úžasnej bylinkárke, ktorá mi ukázala nečakaný efekt chladivých obkladov." Aion knižkou prelistoval. Potom ešte raz. Ale okrem záznamov o rastlinách, ktoré ho vôbec nezaujímali ( navyše im nerozumel! ), nenašiel nič ďalšie. Niežeby to hodlal vzdať.
"Niečo tu musí byť." brblal pri večeri, kam si knihu nezabudol vziať. "Po dvoch rokoch predsa niekomu nenapíšem 'dík za studený obklad'!"
"Možno máš knihu tú knihu zachladiť." navrhla žartovne jeho manželka.
"Hm!" zarazil sa Aion a končeky jeho prstov sa pokryli ľadovými kryštálikmi. Keď sa stránka s venovaním zachladila dostatočne, po papieri začali tancovať tiene.
Potom sa zmenili na písmo.