Červenozlatá

Pozlátka zlato,
kým zem tvorí blato,
kým z prachu sme i my,
kovu sme bábkami.
Zárobok, mzda, plat,
pánbo daj zdravia, a zaplať.
Cena je v korunách,
ako králi nosili na hlavách.
Lesk kovu
láka zas a znovu.
Prehrá, kto hlavu skloní.
Už nedohoní,
nedobehne čas,
nepozná nikdy moc tých krás.
Rozkotúľajú sa mu po zemi
- iba tomu sa zelení, kto nelení.
Aspoň, chudáci, tie handry nemusia prať,
svet nemusí znať,
za čo dcéram kúpili poníky.
Na špinavé prádlo minuli sa kolíky.
Je lepšia žiarivá biela
ako prázdna cela?
Krv sa víri v studenej vode,
len či niekedy vyprať pôjde.