Rozpamätanie

Zobudí ju svetlo, ktoré sa derie aj cez zatvorené viečka. Posadí sa. Akoby jej vybuchla hlava. Rozhliada sa navôkol. Nahryznuté továrenské budovy zjemnené vychádzajúcim slnkom prezrádzajú, že sa nachádza na kraji mesta. Nechápe, ako sa sem dostala. Keď objaví vedľa seba zakrvavené pierko začnú sa vynárať spomienky. Akoby sa to dialo teraz - krásna volavka ďobe muža do tváre. Snaží sa mu zasiahnuť oči. Žiari ako mesiac. Vyďobne mu prvé oko a muž ju prudko zrazí na zem. Zacíti jej bolesť, až ju prehne v páse. Vtedy si všimne tmavú odchádzajúcu siluetu. Volavka zasiahne druhé oko - muž sa rozpadá na černotu.