Na konci odbočky dvere známe, lenže... Cesta vinie sa v diaľ.
Strniem, váhavosť v topánkach tlačí, keď cesta vinie sa v diaľ.
Zatrnú nohy bolestivo, úpia pod vlastnou silou, pnutím kráčať,
cítiť tvrdý asfalt a mäkkú prsť, po ktorých cesta vinie sa v diaľ.
Za slnkom a proti vetru, po boku hrebeňov na hladine rieky,
tam roh budovy, tu hustá zeleň, poza kopec cesta vinie sa v diaľ.
Zanechať vše, pustiť z dlaní, hlavy, ako semiačko púpavy sa vzniesť,
bezváhová prítomnosť prekračuje prahy, kým cesta vinie sa v diaľ.
Závratné je tempo a opojná zvedavosť, čo jastrí po obzore
a všade, kde tuší niečo nové, pretože cesta vinie sa v diaľ.
Záruka, že nebudem sa musieť už viac vrátiť.
Radšej zomknem viečka.
Nech viac nevidím, ako cesta vinie sa v diaľ.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit