Na juh

„Kam vlastne ideme, Felčiar?”
„Na juh, Jednooký, na juh. Boli sme poslednou zo slobodných légií Chatováru a mojou povinnosťou kronikára je dopraviť nakoniec kroniky späť do Chatováru, nech je to kdekoľvek. A koniec už prišiel. Légia sa rozpadla.”
Jednooký to samozrejme vedel, ale takto ma otravoval každý deň. Vedel som, čo bude nasledovať.
„A prečo, ak už je koniec, stále do kroník píšeš?”
Nevedel som mu odpovedať. Možno to bolo zo zvyku, možno som si myslel, že v Chatovári budú niekoho zápisky zaujímať. V každom prípade som bol rozhodnutý splniť povinnosť, aj keby som mal ísť až na koniec sveta.