Hra na vonnou paměť
fandom: Miloslav Nevrlý - Karpatské hry
AN: posledná veta patrí uvedenému autorovi. Večná poklona a neskonalá úcta, Náčelníku
Zatvorené oči.
Nádych.
Výdych.
Cítim svieži jarný dážď. Je to chladivá zelená vôňa, ktorá ako manna padá na zem. Je plná energie, prináša stromom divokú radosť. A keďže sa nemôžu váľať po zemi a kričať, aspoň vypučia lístie.
Cítim, ako zhora na mraky svieti mesiac. To chladné strieborné svetlo vonia ako voda z prameňa.
Cítim sladkastý závan parfému. Prešla okolo mňa žena vo fialových šatách, dlhé čierne vlasy mala zopnuté kvetinou.
Cítim šumenie rieky, jej pramene a potoky. Múdrosť, ktorú cestou zozbierala. Nesie kamene aj rybky, konáre aj lodičky
Nádych.
Výdych.
Zatvorené oči.
Přičichni ke všemu, bratříčku, prožiješ krásnější život!