Pocity bývalého kapitána veľrybárskej lode

Nulakvianska veľrybárska loď vyrazila na svoju plavbu.
Nie, veľrybárska už nie, turistická, pripomenul si kapitán. Veľrýb už bolo málo a z niečoho žiť musíme.
Do hajzlu s týmito novotami.
"Nachádzame sa nad veľkým kráterom, jediným obývateľným miestom Nulakvy," znel hlas sprievodkyne v jeho protiprachovej maske.
Do hajzlu s kráterom.
"Plavíme sa po mori prachu, ktorého je toľko, že nás drží ako voda. Prosím nedávajte si dole masky, v ovzduší je príliš veľa prachu."
Len si ich dajte dole.
"Veľryba na jedenástke!" hlásila hliadka z koša na inom kanále.
"Za ňou!" povedal ako za starých čias a nostalgicky pohladil starú harpúnu.