Na výsostiach

Ležala rozčapená a premočená na mramorovej dlážke. Potkan ju škrabal na krku. Zdrapla ho a vyskočila.  Musela padnúť na hlavu. 

Kamenná podlaha utekala do nekonečna a v ňom mizla. Ozrutné vyrezávané stĺpy, ktoré mala z dejepisu poznať, nepoznávala. Keď zaklonila hlavu, končili až v hviezdnej oblohe. 

„Miau, koho si přivedl?“ zaznelo zovšadiaľ.

„No way!“ Paula uskočila. Šedivý bradatý starec v habite sa zjavil odnikade. 

Boh, pomyslela si. 

„Som mŕtva?“ zakoktala, stiahla si kapucňu, utrela si nos a snažila sa vyzerať, čo najdôstojnejšie. 

Zároveň si kýchla tak silno, že opľula dlažbu. Na mokro mala alergiu, nútilo ju kýchať.

„Zjevně ještě ne!“