Konaj!.. Asi...

Dobrý úmysel mal vždy tendenciu napáchať nejakú paseku. Nikto to nevedel lepšie než Kilián. Dobré úmysly stretával bežne. Našťastie chodník dláždený onou pochybnou ľudskou aktivitou viedol aj okolo jeho kostola, a tak ste nemuseli nutne skončiť v pekelnom kruhu sklamaní, trpkosti a bezmocnosti.

Horšie bolo, keď chcel konať v dobrej viere sám. Odstup, ktorý pomáhal vidieť veci jasne, tam jednoducho nebol. 

A jeho vnútorný hlas mu nedal pokoja.

Po obede zaklopal, trochu neistý, ale rozhodnutý, na dvere domu, kde býval Tomáš.

Otvorila jeho matka.

"Mohol by som hovoriť s Tomášom?"

Oči sa jej zvedavo rozšírili.

No nazdar.

Už to začína...