Pštrosie hniezdo

Stúpali do vzdušného nebezpečenstva. Z dlhého krku ich únoscu hľadela na Paulu pštrosia hlava. 

„Kukaj kam letíííš!“ reval Hrnčekvarvtipnúkašu.

„Ale pštrosy nelietajú!“ z biológie bola Paula chválitebná.

Pštros ukážkovo obletel perníkové kopce a cez cukrovú hmlu vyletel pod hviezdnu oblohu.    

„Non, šprost. Babka být drak, táta Fták Noch.“

Ladne pristál do obrieho prúteného hniezda pred jaskyňu.

„Tu šakaj, defšé. Neprasuj. Nechýbaj. Stát sa tuchá, nechutná. Ty budeš fille.“

Paula nespoznávala niekoľko jazykov. So všetkým nesúhlasila.

„Chápej! Čo nesjesť ja, zjesť mňa. Ja dávno chytiť veľká zúrivá chat, vŕŕ-vŕŕ, machku. A tu mně chýbat perie.“

Ratko mlčal. Úlomky šošovky sa pohli.