Podvedomie

Bohdanovi sa znova sníval ten príšerný sen.

V diaľke sa pozeral na krásny, košatý dub, s nádherými zelenými listami, ktoré tančili vo vetre. Ale v hĺbke duše vedel, že po kmeni lezie odporný červík, zahryzáva sa do tvrdej kôry a nakazí ten strom zvnútra svojím jedom. A skutočne, po chvíli začala pôda pod stromom černať, a kvety hynút. Nádherné červené maky.
Netrpezlivo sa ohnal po tvorovi, ktorý ho zašimral na rameni. Avšak tentokrát.. tentokrát vyzerali jeho ruky ako konáre, a práve z nich začali vyrastať vetvičky s dubovým lístím..

Vedel presne, kam musí ísť. Celý čas .. to bol Makový vrch.