Noc naplnená šťastím

,Môžeš ho premôcť!Naplň sa šťastím. Svojím aj ich.´
Bolo to ťažšie, než si myslela. Pohľady v nej boli plné bolesti, zranení, hnevu...môže v nich nájsť niečo pozitívne?
Každá jej spomienka v sebe niesla smútok. Pozorujúc hviezdy si začala pohmkávať Alžbetínsku serenádu. Zrazu sa objavil obraz malého chlapca, ktorý sa naháňa so šteniatkom... dievčatko stojí otcovi na nohách a spolu tancujú...akoby mala na rukách malé chlapča, ktoré sa dotýka svojho úsmevu v zrkadle...Myseľ sa jej zapĺňa smutným šťastím viac-či menej známych ľudí. Zrazu vidí samu seba. Strapatú, zamúčenú, keď dokončovala Thomasovi tortu a cíti, čo cítil. Bolí to.