Albumínový autobus zastal na stanici v krvnom riečisku.
„Kto sa chce odviezť?“ opýtal sa vodič.
Ruky dvihli všetci prítomní, samozrejme.
„No uvidíme, čo sa dá robiť.“
Osem sedačiek obsadili mastné kyseliny. Ióny kovov mali reservé vzadu, hormóny už taktiež nastúpili.
„Celkom kľudný deň,“ pochvaľoval si vodič.
Zostávala svietiaca sedačka a tú vždy zasadol bilirubín, keď náhle prišiel pán v šedivom obleku, šíriaci okolo seba akúsi auru pokoja. Vodič pri letmom pohľade na neho zmalátnel.
„Aspirín,“ predstavil sa príchodzí.
„Môžete sa rozkladať aj tu,“ povedal bilirubínu, predbehol ho a sadol na svietiace sedadlo.
„Tak, na čo čakáme?“ opýtal sa s úsmevom.
Toto je môj obľúbený príbeh z ľudského tela o ktorom som sa kadejako dopočul. Albumín je prepravný systém v našom tele pre rôzne látky, ktorý si môžeme predstaviť ako taký autobus. Niektoré látky však chcú sedieť na svojich obľúbených miestach a nikde inde a potom blokujú prenos ostatných, ktoré súťažia o tú istú sedačku. Bilirubín je rozkladajúce sa žlté farbivo krvi.
Berte to prosím s rezervou, nie som odborník a mám to iba s rozprávania.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
Aspirín je potvora, takto
wandrika
Aspirín je potvora, takto obsadzovať iným sedačku!
Jé, to je dobrá pohádka.
Esclarte
Jé, to je dobrá pohádka.
Mně se taky moc líbí, jak
mila_jj
Mně se taky moc líbí, jak jsem ji mohla v dubnu přehlédnout? Protože duben?
Velmi hezky zpracované.:-)
Profesor
Aspirin.:-)