Hlavne nenápadne

Sonin nápad fungoval. Pod ohromným vodopádom sme našli malú jaskyňu so vstupom maskovaným ilúziou skaly. Zastavil som Soňu tesne pred tým, než tam nadšene skočila.
"Myslíš, že je to jediné bezpečnostné opatrenie?" sykol som. "Drž sa tesne za mnou." Len ticho prikývla.
Vstúpili sme a.. ocitli sme sa na balkóne, z výšky pozerajúc na maškarný bál. Inštinktívne som sa prikrčil a strhol Soňu so sebou. Poznal som tento druh ilúzie. Jediný spôsob, ako ňou prejsť bolo tváriť sa, že do nej patríte.
"Soni, vieš nám vyčarovať plesové šaty?" zašepkal som. Prikývla. A teraz tá horšia časť.
"A..ehm..vieš tancovať?"