Všetky svetlá Vôbeckde

Paula sa snažila zahliadnuť v ktoromkoľvek zrkadle. Márne. Všetky zrkadlili len Striebrovlásku. 

Rovnako nevidela lúky temnostriebornej trávy. Trblietali sa vplyvom zatmenia. 

Ani ihlicové vrchy. Naťahovali sa za ubúdajúcim jasom. 

Ani lampášik na špičke veže. Sťahoval vlásky ubúdajúceho svetla všetkých galaxií.

„Trpíte sebaláskou?“

„Užívam si ju,“ rozžiarila sa žena, „keby som sa neľúbila, tak neexistujem!“

Paule nedochádzalo, prečo doputovala až sem. Vôbeckde. 

„Si rezistentná voči mágii,“  olizol sa Miau, „a zároveň maják!“

Vysvetlenie neprišlo. Ani pohľad ku hviezdam.

Šošovka na špičke Aramídie, vysoko na orbite, zachytila vzdialený lúč. Nasmerovala ho k lampášiku. 

Bežal po ňom Canis Major, na chrbte niesol Hvezdára.