Čitateľov som nemal mnoho, ale i tak, nech sa páči, celý rozprávkový príbeh (vrátane posledného nezverejneného drabble) o cestovaní Paulíny a potkana Ratka magickými svetmi za hviezdami.
Príbeh je v slovenčine.
Předchozí: Všetky svetlá Vôbeckde
Paula veľa o láske nevedela. Ale poznala, že sa stretli ľudia, ktorí sa kedysi milovali.
Veľký pes si sadol vedľa kocúra, ale nenastal žiaden boj. Čakali.
Ale neprišiel ani bozk, ani objatie. Striebrovláska pohliadla hvezdárovi do popraskaných očí. „Veľa lásky škodí!“
Paule bolo jasné, čo má urobiť. Nie vrátiť zrak, ani rozbiť zrkadlá.
„Rarášok, Rarášok, Rarášok.“
Zakýval zvráskavenými sloními ušami. „Ale naposledy!“
„Všetky temné legendy začali ako lovestory. Skúsme to otočiť. Kto povedal, že láska v týchto svetoch, nie je pre starých. Čo bolo raz zbalené, ostane navždy zaľúbené.“
Paula vycítila, že v príbehu jej úloha končí. Láska zaplnila Vôbeckde.
Nasledujúci: Rozprávky.
Posledné drabble bude v súhrnom texte celej série.
Předchozí: Zrkadlová sieň preplnená láskou
Paula je v cieli. V galaxii Niekdevždy, na striebornej planéte Vôbeckde, v Zrkadlovej siene vo veži, kam ju preniesol kocúr Mňau. A so ženou, do ktorej sa zaľúbil Hvezdár.
Náhrada za Kdybych tady nebyla, tak už tady nejsem.
Paula sa snažila zahliadnuť v ktoromkoľvek zrkadle. Márne. Všetky zrkadlili len Striebrovlásku.
Rovnako nevidela lúky temnostriebornej trávy. Trblietali sa vplyvom zatmenia.
Ani ihlicové vrchy. Naťahovali sa za ubúdajúcim jasom.
Ani lampášik na špičke veže. Sťahoval vlásky ubúdajúceho svetla všetkých galaxií.
„Trpíte sebaláskou?“
„Užívam si ju,“ rozžiarila sa žena, „keby som sa neľúbila, tak neexistujem!“
Paule nedochádzalo, prečo doputovala až sem. Vôbeckde.
„Si rezistentná voči mágii,“ olizol sa Miau, „a zároveň maják!“
Vysvetlenie neprišlo. Ani pohľad ku hviezdam.
Šošovka na špičke Aramídie, vysoko na orbite, zachytila vzdialený lúč. Nasmerovala ho k lampášiku.
Bežal po ňom Canis Major, na chrbte niesol Hvezdára.
Nasledujúci: Posledné prianie
Předchozí: Oneskorené Niekdevždy
Paula by mala byť v cieli. Brafčaky ju priviezli do galaxie Niekdevždy a na planétu Vôbeckde, do Zrkadlovej siene vo veži, ju preniesol kocúr Mňau.
„Nerozlúčila som sa,“ šepla Paula a zaplavili ju vizuálne podnety.
Z jagotavého trónu žiarila striebrovlasá žena. Odrážala sa v tisíckach zrkadiel, transformovala sa, kraľovala obrazom najumeleckejších štýlov, sochoradia niesli jej dokonalú podobu.
Paula zacítila podivné motýlie chvenie. Nemohla od nej odtrhnúť zrak.
„Čoho sa najviac bojíš, keď zaznie láska?“ ženin hlas bol podmanivý.
Prapodivná otázka.
„Nepočúvaj ju!“ Paula prižmúrila oči. V nepodstatných tieňoch sa tiesnili klietky. S ružou, srdcom zvonu, prsteňom. A líškou.
„Nesnívaj! Neponocuj!“ štekala smutne, „Nehľadali sme kocúrovu stratenú zamilovanosť, však?“
Žena, so zrkadlovými odrazmi, povstala.
„Proti láske všetko druhoradé. Nastáva zatmenie mesiacov. Láska zaplní celú moju Vôbeckde.“
Nasledujúci: Všetky svetlá Vôbeckde
Předchozí: Nadhviezdnou rýchlosťou
Rozprávkový príbeh je vo hviezdach. I hľadaná láska. Tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru - na palube hviezdoletu Aramídia previezli Paulu cez ružovočiernu dieru až za hviezdy. Následky sa však prejavia vždy.
Keďže čas plynie v ružovočiernych dierach inak, i toto drabble sa objavuje po horizonte uzávierky. Zdá sa, že je NESÚŤAŽNÉ. Ale nahraditeľné.
„Teraz to nemôžeš vzdať,“ hlasy k Paule prichádzali z mimoskafandrových priestorov.
Cítila sa úplná, poskladaná správne. Levitovala bez pomoci.
„Už je neskoro!“ nepatrilo jej. Brafčáky zachraňovali mechanické srdce hviezdoletu Aramídia a striedavo KRochGrali. „Ale nie je koniec.“
„Shalom alejkum, Brafčíci!“
Paulu udrel do helmy mačací chvost a do nosa molekuly kyslíka.
„Nenechajte sa oshaliť,“ kocúr Miau popieral pravidlá beztiaže, „Ste v Nikdyvždy! Svoju misiu ste splnili.“
Miau sa roztiahol, Brafčáky scvrkli, keď zamraučal. „Poznáš slová?“
Písmenká sa zhmotňovali, zablikali. Do ticha Aramídie prečítala: „Ako by som tu nebola...“
„...však už som fuč!“ parafrázovala slová uprostred zrkadlovej sály.
„Vitaj vo Vôbeckde.“
Nasledujúci: Zrkadlová sieň preplnená láskou
Předchozí: Za hviezdy
Rozprávkový príbeh je vo hviezdach. I hľadaná láska. Rovnako aj Paula a tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru. Letia k cieľu. Na špičke hviezdoletu Aramídia svieti spojená šošovka.
„Dva sa rozpadli!“ Paula si prepočítavala vlastné molekuly v skafandri.
„Vysvetlím!“ šepol dúhový skafander Roch. „Dendro – drevený raketoplán – slúžil na rýchly štart. Keď dohorel, teleportovali sme sa do Carbonea. Odklonil nás mimo nespojitých gravitačných síl. Je odolný, nemagnetický, ale ľahký.“
„Preto letíme v Aramídii. Tú nerozfúkne ani medzihviezdny vietor,“ Kroov skafander zadymil.
Grab si veľavýznamne odgrgol: „Táto premyslená rošáda nie je zbabelá. Vesmír je zbabelý. Neustále od nás uniká. Nechce, aby sme mu preleteli cez hranice.“
Mimo hviezdolet sa mihali guľaté planéty a Paule sa zdali dokonale ploché.
„Už žiadny hluk. Vstupujeme do Ružovej diery, vypľuje nás pri Striebornej planéte.“
Nasledujúci: Oneskorené Niekdevždy
Předchozí: Bolesti a odhalenie
Máločo nasvedčuje tomu, že záchrana hviezdnej lásky sa blíži. Ale tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru - privezú Paulu na miesto, kam sa má dostať.
Téma: Hrdina se v přestrojení vydává do sídla padoucha. Ďakujem pekne, Banepa!
„Vy ste pomocníci vraha!“ Paula zoskočila z ležadla. Pred sebou držala vankúš, pripravená zlikvidovať trojicu Brafčákov. „Kde mám šošovku?“
„Kdeže, kdeže!“ vyfúkol dym Kro. „Šošovku sme si nechali. Potrebujeme ju k fúzii. Jej časť nám priniesol Veľký pes.“
„Nezožal nás, ani nerozbil raketoplány!“
„A povedal pravdu. Dievča musí za hviezdy!“
Paula netušila, ako ju presvedčili. Stála pred skafandrom, v ktorom mohla urobiť kotúľ.
„Ak ma chcete vykŕmiť, varujem vás. Rozprávku o perníkovej poznám!“
„Nezmysel. Potrebujeme ťa zamaskovať. Pred kocúrom, žiarením i Striebornou planétou!“
Bolo dohodnuté. Keď sa všetky rozbité časti šošovky spojili, vystrelili tri hviezdolety – Dendro, Carboneum, Aramídia – za hviezdy.
Nasledujúci: Nadhviezdnou rýchlosťou
Předchozí: Nekorektný výsluch
Hviezdna láska možno nie je stratená. Paulu na púšti zachránili tri Brafčáky - medzihviezdni letci z Brafkonuru.
Brav = Vepř
Zatím NESOUTĚŽNÝ. Téma: Hrdinové zjistí, že byli celou dobu jen nástrojem padoucha.
„Roch ľúbi všetkých. Kro vidí nereálne svety. Grab pije, lebo je bohatý.“ Brafčáci sa uklonili.
Paula okamžite zabudla, ktorý je ktorý.
„Medzihviezdne lety?“
„Zatiaľ sa len zalietavame po orbite!“
„Privážame odtiaľ žuvačky Orbit.“
„Máme totiž pokyny.“
Paula dostávala odpovede rýchlejšie, než sa pýtala.
„Dievča príde s vombatom!“
„Nie s vačkovcom. Hlodavcom!“
„Prevezieme ich na Striebornú planétu, za odvrátenú stranu galaxií!“
Paula dúfala, že jej púšť spustošila boľavé spomienky.
„Môj potkan, drahý Ratko, zahynul!“
Nechcela, ale rozplakala sa.
„Prijmi našu sústrasť,“ Roch nafúkol ružovú bublinu. „Kroch!“ praskla.
„Kto vám tie pokyny vlastne dal?“
„Minister pre medzihviezdny posun a konšpirácie. Pán Kocúr!“
Předchozí: Púšť Spúšť
V pohádce o záchraně hviezdnej lásky Paule už neostalo nič. Len rozbitá šošovka. Kráča púšťou, ktorá ostala po jej prianí a bláznie. Zachránia ju tvory s prasačími očkami.
Brav = Vepř
Paula sa prebrala na ležadle. Tri bruchaté, ušaté a škaredé tvory ju sledovali.
Napriek nevoľnosti si urobila jasno: „Vy ste opice?“
„Koľká druhová nekorektnosť,“ odpovedal tvor v staroružovej kombinéze.
„Primitívne! Máme právo nevypovedať?“ najprasiatkovitejší sa pohrával s prstami.
„Podľa Brawina sme najvyšší inteligentný vývojový stupeň – Brafčáky!“ najmenší si potiahol z krátkej cigarety.
Paulínka sa nadvihla v priateľskej konverzácii: „Vypasená inteligencia!
„Sme prirodzene objemnejší! Nafúklo nás z tepla! To sú tekutiny!“
Protestovali prví dvaja, ale tretí ju uviedol do obrazu: „Vlastne naberáme váhu pre medzihviezdne lety.“
„Asi som fakt pripečená.“
„Sme Roch, Kro, a Grab! A čakáme dievča! Vitaj na Brafkonure!“
Nasledujúci: Bolesti a odhalenie
Předchozí: Druhé zjavenie Raráška
Stále je to rozprávka. I keď sa zdá, že nie je o láske. Paula nedokázala zachrániť Hrnčekvarvtipnúkašu ani potkana Ratka. A v beznádeji požiadala Raráška, aby zničil hory! A teraz sama kráča púšťou, ktorá zostala.
Erg = piesočná púšť
reg = štrkovitá
hamada = kamenitá púšť
sebh = hlinitá
Piesok pokrýval nekonečno na všetky strany. Paulínka kráčala.
„Neprechádzam suchou stepou, ani polopúšťou, väzní ma bezhraničný erg,“ opakovala, „bez suchomilných rastlinných spoločenstiev.“
Nechladil ju vietor, necítila pot. Len zrnká tečúce medzi prstami a prach.
„Púštny piesok nie je morského pôvodu. Pozostáva z úlomkov mŕtvych skál! Spôsobujem Spúšť!“
Fatamorgány rozbíjali horizont na stovky bežiacich zvierat. Nepribližovali sa, nezavíjali.
Občas sa strhla na neexistujúce ňuf-ňuf.
Zrnká piesku sa zaguľatili, premenili na maličké korálky. Rozbehli sa Paule pod nohami. Keď dopadla, zakvitli.
Nadvihla viečka. Hľadeli na ňu malé prasacie očká.
„Je pripečená!“
„Dáme jej napiť?“
„Opatrne, nevonia!“
Paula sa s ach oddala osudu.
Nasledujúci: Nekorektný výsluch
