(Ne)realita

Vida, ta slečna si rozvazuje podprsenku, asi něco bude. Už i kalhotky má dole, je to jasné. Je v páru iniciativnější, patrně nymfomanka. Teď určitě tomu svému chlápkovi stáhne trenky. V tak hnusném počasí jsem v péčko v přírodě ani nedoufal.
Co to? Ona si sice zouvá sandály, předává mu bágl, ale oba pochodují dál. Proč, proboha?
Tak teď možná něco ano. Nějak se k sobě mají. On si shazuje roztržené trenky, nahatí jsou oba. A zase pokračují v pochodu. To je tedy divné.
Oni to fakt asi budou jen obyčejní nudisté. Holt to porno bude zase až někdy příště.

Deadline je neúprosný a student se začíná lehce potit. Hodina do odevzdání eseje, a na obrazovce ani řádek. Proč jen si vybral Vývoj vybraného astronomického názvosloví?!
Blíží se půlnoc. Ví, že by neměl. Ví, že mu nic jiného nezbývá.
Otevře Chat GPT. Alespoň maličkou nápovědu! Však si toho nikdo nevšimne.

Druhý den šokovaný garant oboru nachází v eseji řadu nových, dosud nezveřejněných a zejména nečekaných informací.
"Hvězda smrti byla jako první dobyta osadníky z těžařské lodi Nostromo, kteří ji pojmenovali po palubním kocouru Hvězdičce (t. č. po smrti). Zdroj: Hawkeye, P. (2094). Stručná historie vlasu. Barnes and The Noble Gentleman.

Pozorovala som odchádzajúci vlak. Jeho obraz sa rozplýval v diaľke rýchlejšie než dym nad jeho komínom.
Bolo načase ísť ďalej. Pozametala som všetky priestory. Natrela novou farbou lavičky v čakárni, i na nástupištiach. Zvyšnou farbou som natrela páku výhybky a koľajnice.
Človek by nepovedal, koľko práce sa tu ukrýva. Kým som skončila, prešlo niekoľko splnov. Nič sa nemenilo.
Keď som bola so všetkým hotová, sadla som si na lavičku. Pozorovala som životný ruch na okolitých staniciach. Slnko zapadalo ako prach na koľajnice.
Všetko som zamkla. Za sebou som zanechala nápis - ZATVORENÉ. Už nepríde žiaden vlak, ktorý by ma vzal domov.

Zdvihla som zrak. Pohľad mi padol na jeho zovretú päsť. Búchal si ňou do dlane druhej ruky. Zuby pevne zomknuté. Opretý o bicykel. Vedela som, je zle. Bolo to zjavné ako päsť na oko. Vstala som a šla mu naproti. Už som bola nebezpečne blízko. Na dotyk. Usmial sa.
„Ako dlho tu už stojíš?"
„Dosť dlho, aby som videl."
„Čo konkrétne si videl?"
„Ako s tebou flirtuje. Ako ste si niečo šepkali."
„Vari len nežiarliš?"
„Však ja mu ukážem koho si."
„Ak chceš žiarliť na nevinný rozhovor, tvoja rozhodne nie."
Vrátila som sa k „deckám". Spolu sme domaľovali obraz cirkusu.

Predo mnou kopa čísiel, mien. Nielen na papieroch, ale i na monitore predo mnou Mne však stále behala v hlave otázkach, o čom napísať. Druhý deň a už mám hlavybôl. Googlenie slovíčka konštanta neprinieslo želaný výsledok. Všetko sa týkalo matematiky a fyziky. Ani jednu neobľubujem.
Skúsim kolegyne, čo ony na to. Chytí sa akurát Zuzka, ktorá vychrlí kopu nápadov a spustí všetko možné i nemožné ku polarizácii spoločnosti, propagovaní zloby. Mne sa to akosi nevidí, ale diskusia je zaujímavá. Ale toto je skôr o istote ako neistote. Ľudská hlúposť by mohla byť ešte lepšou alternatívou. Je neisté, o koľko stúpne.

„Teda Václave, to zas byla jízda,“ nadhazuje Blitzen.
Václav neměl rád, když se Blitzen se svýma kámošema vychloubal. To je pořád nějaká hromadná kalba a chudák Václav vždycky tripuje osamotě. Holt, když nejste zaměstnán u velkýho pána, tak nepatříte do party.
Blitzen nevšímajíc si Václavova protáhlého výrazu pokračoval dál: „Na Štěpána nám šéf dokonce zahrál na elektrickou kytaru. Čéče, Rudolfovi málem upadla hlava z toho moshování, když Santa se skřítky vosolili Rolničky. Dancer má uplně okopaná kopyta. Ale bylo to zasloužený. Letošní šichta byla fakt náročná.“
„Kolik jste toho snědli?“ Chtěl vědět Václav.
„Hele, co jsme našli. Teď bude útrum.“

Nikdy som nebol na seba pyšnejší. Je jedno, že som túto pozíciu nezískal pre moje „krásne modré oči“. Všetkým ukážem, čo vo mne je. Určite nájdem schopného zástupcu ktorý vie, ako to tam chodí. Mne stačí všetko správne obkecať. A v tom som dobrý! Spokojne som sa obzrel v zrkadle. Najvyšší čas ísť, nebolo by dobré meškať.
Pred vstupom som sa započúval do čisto ženského šepotu vo vnútri: ...chcelo by to dáky testosterón...vraj je mladý a pekný... To sedí. Budem tu ako kohút v kurníku.
Nestíchli, ani keď som vošiel. Radšej začnem príhovor: „Kikirikíííí!“
Zaburácali smiechom.
Sakra! Niečo nevyšlo.

Vo dverách sa zastavím. Lúčim sa s naším domovom. Zhasínam svetlo, zamykám dvere. Kľúč vkladám do obálky s pokynmi a vysvetlením. Edith zajtra prepustia. Som si istá - zvládne to.
Na našom mieste si v objatí užívame výhľad osvetlený splnom.
„Keď som sa vracala z cintorína, zbadala som malé dievčatko skákať do kaluže. Za iných okolností by naša Anika bola rovnako veľká.“
Pohladí ma po brušku:„ Už budeme všetci spolu.“ V jeho hlase cítiť smútok, ale i nádej.Otočím sa k nemu:„Je čas zavolať vlkov.“ Vkladám svoju ruku do jeho. Spoločne vykročíme do prázdna.
Zostávajú po nás dve biele pierka.

Štetec zľahka kĺže po papieri. Zanecháva za sebou bolestivý príbeh. Musí byť vypovedaný.
„Pani doktorka, vaše moderné postupy nezaberajú! Jedna nerušená hodina s Edith! Po dvoch hodinách sa podvolila
Mníške padol pohľad na obraz. Výsmech zmizol, lipa zavoňala.
„Tiež mi ublížil. Napi sa,“podávam jej odvar zmiešaný so svätenou vodou,„obraz roztrhaj. On už má svoj trest za sebou.“
„Videla si môj príbeh?“
„Videla som príbeh vás všetkých. Aj koniec môjho. Teraz je na čase nechať Edith žiť ten jej.“
Váhavo sa napila. Po hodine nezostala ani kvapka odvaru. V okolí sa vznášali zvyšky 80-tich obrazov. Edith bola konečne voľná.

„Prečo si prišla?“ podal mi pohár s vodou. Prisadol si.
„Chcem ťa požiadať o tebou vysvätenú vodu,“ nebola som schopná sa naňho pozrieť. Podala som mu pripravenú fľaštičku. Všimol si jazvy na zápästiach. Bez slova sa vzdialil.
Krákanie vrán, ktoré preniklo až dovnútra, ohlásilo jeho návrat. Postavila som sa, odložila podávanú naplnenú fľaštičku.
„Alethia, je mi ľúto...“
„...že si ma znásilnil?!“ nečakala som na odpoveď. Vybehla som z kostola. Prekvapene som zastala a hľadela na obrovský kŕdeľ vrán. Akoby ich rozsypali z množstva vagónov.
Dobehol ma. Snažil sa ma objať. Spoza mňa vyletela biela vrana. Ďobla ho, ostatné ju nasledovali.