(Ne)realita

Mohol na seba zobrať akúkoľvek podobu. Ale včera... Vycítil jej slabinu. Podarilo sa mu vtisnúť do nej tri podoby pohľadu. Bola však prekvapivo silná. Navyše nečakal jej totem. Kto by to povedal!? Volavka! Napriek tomu, že symbolizuje mier, bola neskutočne útočná. Pripravila ho o jeho podobu, ktorá bola najúčinnejšia na dosiahnutie jeho cieľa. Chce ich zničiť všetky. Ona je však výzva. Nesmierne lákavá. Ju si vychutná.

"Si si istá, že ich je až osemdesiatjeden?"
"Varun, možno ich je aj viac. Každý predpokladá, že ich bolo dvadsaťosem. Predpokladám, že si len našiel svoj spôsobom. Spája ich srdce. Osemdesiatjeden! Zmrazené, následne polámané."

Podarilo sa volavke zničiť ho, alebo len odohnať? Nebol tam sám. Kto sa skrýva za tou siluetou? Je Volavka v poriadku? Hľadela na jej pierko s obrazcom krvi. Jej? Jeho?
"Ako to včera šlo?"
Bola v svojom svete stále sa hrajúc s pierkom. Sledoval, či si ich nik nevšíma a zopakol otázku.
"Varun, asi budem potrebovať tvoju pomoc. Včera to bolo zlé."
Spozornel. Málokedy ho oslovila krycím menom. Na jazyku ho pálila zvedavosť.
"Poviem ti viac, ale nie tu a teraz," umlčala ho, "mali by sme sa sústrediť, inak nás oboch vyrazia."
"Školenie na rekvalifikáciu ma teraz zaujíma najmenej!" zašomral.

Zobudí ju svetlo, ktoré sa derie aj cez zatvorené viečka. Posadí sa. Akoby jej vybuchla hlava. Rozhliada sa navôkol. Nahryznuté továrenské budovy zjemnené vychádzajúcim slnkom prezrádzajú, že sa nachádza na kraji mesta. Nechápe, ako sa sem dostala. Keď objaví vedľa seba zakrvavené pierko začnú sa vynárať spomienky. Akoby sa to dialo teraz - krásna volavka ďobe muža do tváre. Snaží sa mu zasiahnuť oči. Žiari ako mesiac. Vyďobne mu prvé oko a muž ju prudko zrazí na zem. Zacíti jej bolesť, až ju prehne v páse. Vtedy si všimne tmavú odchádzajúcu siluetu. Volavka zasiahne druhé oko - muž sa rozpadá na černotu.

Jeden jeho pohľad už má v sebe otisnutý. Evidentne chce viac. Jeho oči sa menia, zanechávajú stopu chtíču: "Povedz, že ma chceš!"
Kolenom jej odtisne nohy, aby sa medzi ne vložil.
"Chcem ťa," poslúchne, napriek tomu, že všetko v nej kričí nie.
Nemôže nevnímať jeho ruky, ktoré jej vyhŕňajú šaty a prinášajú spomienky. Spokojne sa na ňu zadíva. Netušila, že je možné i tretie vtisnutie, ktoré ju ešte viac oslabí. Zacítila teplo. Vychádza z vrecka, do ktorého vložila medailón. Za mužom sa začal formovať prízrak vtáka zo sna - volavky. ,Si ňou,´ akoby začula starenku.
Tichá tmavá postava opodiaľ začne cúvať.

Zmámená sa necháva viesť. Na všetky otázky odpovedá kladne. Pritom nechce. Snaží sa spomenúť si, odkedy stratila kontrolu. Podvedome zavrtí hlavou. Netuší. Zdrogoval ju? Čím? Ako? Presný moment nenachádza.
Keď prechádzajú okolo zlámaného rohu továrenskej budovy, vynorí sa jej spomienka na iný prípad. Zelenomodrý pohľad zastretý drogovým opojením, slová - čím sa vykúpiš? Prvýkrát sa jej dotkla smrť, prvýkrát unikla, prvýkrát zdvojené vtlačenie.
Tak ako vtedy, i teraz oľutovala, že prvý kontakt necháva bez podpory kolegu.
Do prítomnosti ju vráti tvrdosť steny, o ktorú ju zaprie. Vybavuje si podrobnosti prípadu: stopy niekoľkodenného sledovania, po troch dňoch nezvestnosti nájdu telo. Úplne dodriapané.

Vypadá to, že nejnovější lék na poslední mutaci viru CSX skutečně zabírá, narozdíl od očkování, o kterém ví každý s trochou mozku, že napáchá ještě větší škody než ten virus z laboratoří. Pomáhá dokonce víc než savo.
Akorát vám nikdo neřekne, že ten lék je těžká droga. A přesně o to jim jde. Aby nás mohli ovládat. A taky ta farmaceutická lobby, samozřejmě.
Ale na nás si nepřijdou. Z alternativních zdrojů se šíří zpráva, že proti závislosti pomáhá kůra nějakého stromu z Amazonie. Jenže je strašně vzácná a taky to EU určitě zakáže.
Tak to honem zdílejte, než to zakážou.

"Vy snáď áno?"
"Nie, samozrejme," šepká, perami zavadí o jej ucho.
"Chvíľa s tebou a zostávam závislý. Nevadí, že tykám?" zahrá zdvorilosť, ale ruku položí na jej koleno.
Nadriadení vedia, prečo ju dávajú na tieto prípady. Je ako magnet na zvrhlíkov, grázlov. V práci výhoda, v súkromí prekliate, z ktorého spravila až posadnutosť. Všetkých prilákať, zničiť...zamknúť a dopriať si ten lahodný pocit.
Usmeje sa naňno:
"Tak ťa pošleme na odvykačku." Muž sa postaví, ruku natiahne k nej. Prijíma ruku a vstáva.
,Čo sa deje. Strácam zábrany. Niečo je iné, než obvykle.´ beží jej mysľou, keď ju vedie temnými ulicami.

„Víš, co spojuje kopřivu a mravence? Kyselina mravenčí. A protože kopřivy jsou skvělý na revma, ale jsou zdravý jenom na jaře, pak už jsou samý dusičnany, který jsou karcinogenní, tak by měl člověk na revma celoročně používat mravence, hlavně ty zlatý, protože zlato taky léčí revma a předchází infekcím a navíc mravenci si vyrábí antibiotika, víš, že ty teď nemáme, protože vláda je všechny vyvezla na Ukrajinu, přestože ta napadla Rusko a ještě tvrdí, že je to naopak…“
„Tak určitě, země je kulatá, vakcíny bezpečný, a když tě kousne zlatej mravenec do prdele, tak do sedmi dní vyhraješ ve sportce.“

Jeho pozvanie na čaj prijala. Vybral miesto úplne vzadu, kde si ich skoro ani čašník nevšimol. Očakávala, že sa posadí oproti ako pri iných. On sa natisol ku nej. Dotýkali sa nielen stehnami. Začal jej šepkať:
"Obdobné medailóny sa našli i v Egypte, v Číne. Viacerí tvrdia, že ich rozdávajú členovia kultu Zlaté mravce, aby medzi ľuďmi šírili vieru v staré božstvá, ktoré vraj ako jediné dokážu ochrániť ľudí pred novými pandémiami. Škoda, že sa začali objavovať až po covide. Počas tejto pandémie by sa najľahšie podarilo dokázať ich pravdivosť. Ich odporcovia tvrdia, že práve oni chystajú tú najhoršiu. Veríte?"

...keď strácala "pôdu" pod nohami priletel vták. Ďobol do lana a zobudila sa.
Sen jej neschádzal z mysle ani keď narýchlo prefarbovala vlasy, vkladala farebné šošovky do očí...
Predierala sa uličkami z kníh do kaviarne, keď jej do cesty vstúpili modré oči. Sálal z nich život, ktorý sa nehodil do mapy vrások navôkol.
"Slečna," zašepkala, " ste ňou. Noste ju pri sebe. Ochráni Vás." Do rúk jej vložila medailón. Bol na ňom vták zo sna, okolo neho malinké mesiace v rôznych fázach.
"Volavka," trhlo ňou. Starenky nikde. Ako sa mužove oči do nej vpíjali, černeli. Volavka a jej cieľ. Našli sa.