O jeleňovi a vlkoch

Lačné tváre v záplave farieb. Hlasný šum sa utíšil až so zvolaním jeho mena. Kedysi ho sprevádzal opovržlivý tón, teraz už nie. Ale mnohí zradili. Pre moc, pre funkcie. Sám po žiadnych netúžil a predsa, tu stál, obklopený toľkými očakávaniami.
Ich tváre zatiaľ nekrivil hnev, len vypočítavosť a kakulácie. Nepochyboval ale, že to je to, čo ho čaká. Ak predtým nemal mnoho priateľov, teraz ich už nenájde.
Spomienka mu zahmlila pohľad. Netúžil po ničom viac, než ujsť. Nik dnes nesmútil viac než on. Ale vedel, že nebolo odkladu. Odteraz niesol zodpovednosť za všetkých.
"Nech žije kráľ!"
A viac už nebol.