požiar

ako svetielko malé
začalo horieť
v srdci, proti hlave,
a to začalo bolieť

čím jasnejšie žiarilo
tým viac tme
s tieňohrou sa darilo
- a či vôbec úfať smie?

verdikt viny znie jednohlasne navôkol
ona hlavu skloní
sama ako v plote kôl
len v tichosti ďalej slzy roní

raz vidí ruku v ruke
túžba sa v nej znova vzbudí
pozdvihne oči k Božej muke
nemajú ľudia milovať ľudí?

niečo čisté, niečo krásne
len to chce, miesto láskovraždy
cit, ktorý nepohasne
bude hviezdou - svietiť navždy

taký je ženský údel
ako iskra, strážený
z ohňa popol, dymu kúdeľ
keď je žena na ženy