Nález psa

Zajtra pôjdem konečne na svoju prvú vraždu.
Trochu zvrátené, ja viem.
Hold je to moja práca.

„... keď tam prídeme, najprv ti ukážem, kde je zakopaný pes.“
Major zdvihol od volantu výstražne prst.
„Nie že mi budeš robiť hanbu a dogrciaš sa, zelené ucho!“ žmurkol.
Kvôli psovi? A vôbec, odkedy vyšetrujú vraždári psov?
Sklamanie...

Po príchode sme obhliadli mŕtvolu.
Bol to malý chlapček. Alebo dievčatko? To nešlo poznať.
Takú hrôzu som nikdy necítil.
Kým som si uvedomil, čo sa deje, ťahal ma parťák do kríkov.
Začal 10 minútový telefonát do Číny.

„Vraždarina je hrôza, zelenáč. Zvykneš si...“ súcitil so mnou major.