Nepomôže to

„Hm, pekný večer prajem. Som tu na popud mojej doktorky, vraj mi skupinové terapie môžu pomôcť, ale osobne nemám príliš ten dojem. Nič v zlom, vyzeráte na celkom milých ľudí.“(Nohy mám poprepletané, aj napriek tomu sa chvejú, ruky založené. Určite vidia jednoznačne odmietavý postoj)„ Volám sa Aletheia a vraj som bola mesiac v kóme a párkrát som im skolabovala a ocitla sa na tej ich pomyselnej hranici medzi životom a smrťou.“ (Hovorím rýchlo, automaticky. Mohli by povedať, že skoro bezcitne, aj keď ledva zadržiavam plač.)„Každý sa ma vypytuje, čo som videla...nie nemôžem...“, rozpletám nohy, ruky. Rýchlo odchádzam.