ešte kýcha, ešte dýcha

oči žmúri, pália, štípu
obeťou stal sa krutého vtipu
z nosa mu tečie, vreckovky míňa
rok čo rok to takto býva
snáď kliatbu naňho vzniesli bohovia
by neužil si nikdy jarného obdobia
by nemohol žiť nikdy v špine, prachu
bez zo zadúšania sa a strachu
pohladiť mačku
či vypiť mlieko a nemať hnačku
by nemohol viac než deň byť bez tablety
svet čierno-biely, málo farebnej palety
amputovaný je ten potenciál
ktorý využiť bol by si prial
snáď prekliaty je ten peľ
za tie roky, hrdina, dosť si vytrpel
avšak nielen kvetov vinou synergie
mal ten chudák náš na všetko alergie