Spomienka

Hugovi mal zlý pocit už v to ráno, keď odchádzal z kŕáľovského mesta. Pričítal to tomu, že tých čiaš medoviny bolo skutočne trochu veľa. Ale stále mu po hlave dupal červík pochybnosti, že to nie je úplne všetko.
Nepamätal si, ako sa tej noci dostal do svojej izby. Ale teraz s mrazivou istotou vedel, že tam nedošiel sám, a že ruky, ktoré ho tam odviedli, boli Bohdanove. Veď ešte ráno boli jeho šaty trochu napáchnuté tým podivným tabákom, ktorý Bohdan tak rád používal.
"Ja.." prehltol zťažka. "Asi som mu povedal o tom, čo sa našlo na Makovom vrchu." povedal neisto.