konečne

Z práce si vzala voľno. Na Varunove správy nereagovala. Bála sa, že zlyhá a pribudnú ďalšie obete.
Cestou popri potoku sa viackrát za sebou obzrela, či ho nevzhliadne. Pocit, že je pri nej silnel, napriek tomu, že nikde nikoho nevidela.
Zamieri k lavičke, ktorá je pred zrakom okoloidúcich skrytá za húštím, keď zaregistruje vysokú štíhlu postavu sediaceho muža. Premýšľa, že by mala skôr odísť, keď ju zastaví hlboký hlas: "Konečne si prišla."
Vtáčí spev, ktorý doteraz znel odvšadiaľ, už nepočuť. Zato jej srdce prudko bije, telo sa napína.
"Krásna skladba," a kŕdeľ havranov mu odpovedá krákaním.
Otočí sa ku nej.