Paulína

„Všetci majú zviera, aké chcú. Len ja potkana. A ešte v pestúnskej starostlivosti. Chcem delfína! Labuť. Škorpióna!“

Paula ležala na lúke za mestečkom, spájala si súhvezdia a čakala na mesiac. Bude spln a za splnu sa dejú veci.

Z internátu, cez balkóny, namiesto učenia, sem utekala pozorovať svetielka na oblohe a svetlá domov pod ňou.

Otravný hlodavec pobehoval okolo a fučal. Rovnako ako ona, nemohol utiecť ďaleko. Vyrobila mu postroj s dlhým povrázkom.

Vzpriamil sa na zadných, krútil ňufákom a hľadel do kríkov.

„Chceš ujsť, potkan? Si bež, ale zožerie ťa drsný dravec!“

Čosi prasklo. S obavou pozrela tým smerom.