Opäť spolu

Osamelá sedela v habite pod lipou. Konečne som pochopila množstvo cudzích spomienok, nesúvisejúcich obrazov. Zlietali sa nad ňou ako osy na med. Prvýkrát som plne pochopila Thomasove zúfalstvo, ktoré silnelo každou jeho nočnou návštevou. Keby sme vtedy vedeli, pre koho odvar chystáme! Prisadla som si k nej. Zdvihla hlavu. V očiach jej prebleskovali všetci. Vytiahla som jeden z obrazov:„Edith!“ Nič. Ukázala som ďalší, Zakaždým som ju oslovila menom. Stále nič. Mníška bola najsilnejšia. Neskryte sa mi vysmievala. Zúfalý pokus s posledným. „Thomas,“zašepkala. Prstom prechádzala po línii jeho tváre. „Alethia, pomôž mi!“ Pohladím ju po líci:„Spolu ich porazíme!“