„Minka, upokoj sa!“ skríkla Grizelda vari piatykrát, keď sa mačke pokúšala nasadiť nový obojok. Tá sa však urputne bránila; chvíľu sebou prudko hádzala, chvíľu sa oháňala labkami.
„Anna, poraď mi!“ pozrela na kamarátku, ktorá oproti nej popíjala čaj.
„Nuž... Možno sa jej nepáči.“
„Je tam pravé zlato!“ namietla Grizelda. „Nie ako tá lacná rároha od môjho nebohého bračeka... Hej!“
Odrazu sa jej mačka vyšmykla. Len čo bola na zemi, ladne docupitala k pelechu, kde ležal starý kožený obojok. Stočila sa do klbka a nežne si oň oprela hlavu.
„Myslím,“ pousmiala sa Anna, „že toto je pre ňu cennejšie než zlato.“
Dúfam, že bude tému vidno. Je tam trochu ukrytá, ale posledné vety ju, myslím, naznačujú.