Šelma

Bežal po čerstvej stope; los tadiaľto musel prejsť celkom nedávno. Bežal po snehu plavným vlčím behom a nozdrami dychtivo nasával jeho pach. Lovec a jeho korisť.
V takýchto chvíľach zabúdal na všetko, čo ho kedy pojilo k ľuďom. Domácnosť sudcu Millera v slnkom zaliatej Santaclarskej doline bola menej než hmlistý prelud. Striasal zo seba všetko, čo po stovky generácií ľudia vštepovali jeho druhu a hľadal si cestu proti prúdu času, späť k svojim vlčím predkom. Láska k Johnovi Thorntonovi bola posledným putom, čo ho ešte pridŕžalo pri ľudskom ohni. Ak sa toto puto preruší, praveká šelma v Rekovi zvíťazí natrvalo.