Vysnený domov

Konečne sme si s mojou milou našli príhodné bývanie. Voňalo, ako ináč, drevom, bolo priestranné a pohostinné, no stálo nás ešte mnoho úsilia, kým sme si ho upravili tak, aby plne vyhovovalo našim potrebám. Čas postupoval, rodinka sa nám utešene rozrástla a ešte stále rastie, takže ani teraz neustávame vo zveľaďovaní nášho obydlia. Hĺbime stále nové a nové chodbičky, aby aj naši potomkovia mali kde hlavu zložiť. Kiež by toto útulné miestečko poskytovalo bezpečný a príjemný domov mnohým generáciám nášho rodu…
„Miláčik, nevieš náhodou, kam sa podela tá stolička po dedkovi?“
„Bola celá prežraná červotočom. Hodil som ju do krbu.“