Na skle maľované

Smrť v kostnatých prstoch zovrel šálku kávy. Jeho fyziognómia mu neumožňovala požívať, ale vohľady si vyžadovali svoje rituály.
Smrť sediaca na opačnej strane stola sa zdráhavo napila. Niektoré antropomorfné personifikácie boli jednoducho antropomorfnejšie.
SAMOTA JE OTUPNÁ, Smrť prehovoril. Cítil sa bezprecedentne neisto. MYSLÍTE, ŽE BY SME MOHLI VEČNOSŤ STRÁVIŤ SPOLU?
Smrť sa uprene zahľadela na ich kosy opreté v kúte kaviarne, a tupo odvetila: „Ale mne je to jedno.“
Smrť s cinknutím zložil šálku na tanierik. NERÁD BY SOM VÁS DO ČOHOKOĽVEK NÚTIL.
Smrť naňho pozrela prázdnymi očami. „Mne je to jedno.“
Smrť zaplatil účet, ale telefónne číslo si nevypýtal.