Prísť domov tisíckrát.

" Prečo?" šepkal, keď sa naše pery dotkli. Ako tisíckrát predtým... bolo to ako prísť domov.
" Prečo nie?" šepkala som ja, keď sa naše pery oddelili. Po dlhej chvíli. Krútila sa mi hlava, podlamovali sa kolená. Nie kvôli alkoholu.
" Nezraní ťa to príliš?" rozopínal mi košeľu.
" Prečo ťa to zaujíma?" ja som jemu rozopínala nohavice. " Nikdy predtým si sa o to nestaral."
" Miloval som ťa," nacvičeným pohybom ruky mi rozopol podprsenku. Spadla. Usmial sa. " Milujem ťa stále."
" Nádej zomiera až ráno," položila som takmer prázdnu fľašu rumu na parapet. Za oknom sa tma ťahala ako smola.
Do rána mu môžem veriť.